17. október, 2017 / utorok

História

     V chotári obce Kysta sa našli črepy keramiky pochádzajúcej z 9. storočia, ako aj 11. - 12. storočia. Prvá písomná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1308 o výmene majetkov. Z nej sa dozvedáme, že v druhej polovici 13 storočia dedina Kysta patrila šľachticovi Dionýzovi, od ktorého ju získal šľachtic Peter syn Petena. Ten v roku 1308 dal Matúšovi, Tomášovi a Budovi synom Konráda. Dedinu zapisovali pod názvom Kyzthe, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Kysta, zaiste totožného s osobným menom. Vzťah nositeľa toho mena viac predpokladáme v rámci rodovej, ako feudálnej spoločnosti. Archeologické, písomné a jazykovedné pramene spolu vedú k poznatku, že dedina Kysta jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko - slovenským sídliskám v okolí. V Kyste bol v stredoveku katolícky kostol, o ktorom je písomný doklad z roku 1438. Vtedy bol postavený z dreva, bez veže a pri ňom bol cintorín. Od roku 1619, ale aj od roku 1644 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia a do kystanskej farnosti patrili aj kalvíni z Hrčeľa. Neskôr táto farnosť zanikla a miestni kalvíni pripadli do farnosti Hrčeľ. Kalvíni si postavili v Kyste murovaný kostol v roku 1789. Dedina Kysta bola už v 13. storočí vo vlastníctve šľachticov. Od roku 1308 do roku 1311 ju vlastnili synovia Konráda, neskôr šľachtici z Brehova a Cejkova, v 15. - 16. storočí aj šľachtici Šóšovci zo Šovaru (Solivar). V rokoch 1661 až 1781 časť dediny patrila kláštoru pavlínov v Sátoraljaújhelyi. V tamojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. Storočia. Kystanské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 zaplatili daň kráľovi 27 zlatých. V roku 1567 boli zdanené len od troch port, lebo len nedávno ostatné domácnosti vyplienili Tatári. V roku 1582 sedliakov zdanili od 6,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia bola Kysta stredne veľkou dedinou s poddanskými i farskými obyvateľmi. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej a osminy porty, v roku 1635 od trištvrte porty. V roku 1715 žilo v Kyste desať, v roku 1720 štrnásť sedliackych domácností. Isté vyvýšené miesto v tamojšom chotári malo maďarizovaný názov Várheď (Várhegy), ktorý pripomína, že tam jestvoval hrádok. Treba upozorniť, že v tamojšom hrádku nie sú známe stredoveké písomné doklady. Polohu a pôdorysný tvar predpokladaného hrádku možno zistiť len archeologickým prieskumom. Počtom obyvateľov (400 obyvateľov) a svojou rozlohou (815 ha) patrí medzi malé obce. Obec má 386 ha ornej pôdy, 90 ha trávnaté porasty, 273 ha lesov, 17 ha záhrad, 4 ha viníc a 6 ha vodnej plochy. 

Návštevnosť

Dnes
Včera
Tento týždeň
Tento mesiac
Celkom
48
177
225
2891
166149

Počasie

Fotogaléria

Kurzy valút